Výročia osobností

V januári si pripomíname…

Aurel Styk
prekladateľ, redaktor, úradník
1.1.1864 Mlynky – 5.3.1958 Turčianska Štiavnička, pochovaný v Dolnom Kubíne
155. výročie narodenia

Po štúdiách pôsobil ako účtovník filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, po r.1918 finančný riaditeľ. Angažoval sa v snemových voľbách za slov. kandidátov, venoval sa kultúrno-osvetovej a hospodárskej práci, s manželkou nacvičoval v Dolnom Kubíne divadelné predstavenia. R. 1902-1903 bol redaktorom Liptovsko-oravských novín, spoluzakladateľ Ľudovej banky v Námestove. Prekladal z ruskej klasickej literatúry do slovenčiny.

Daniel Szontágh
historik, právnik
3.1.1809 Dolný Kubín – 4.4.1867 Trnava
210. výročie narodenia

Po štúdiách pôsobil ako právnický praktikant v Dolnom Kubíne, Prešove, Pešti, od r. 1832 podnotár, slúžny a právny zástupca Oravskej stolice, od r. 1850 sudca v Dolnom Kubíne, predseda urbárskeho súdu v Trenčíne, sudca oravsko-liptovsko-turčianskej sedrie. V r. 1849 zriadil ošetrovňu, v ktorej sa liečili aj ruskí vojaci. Zaslúžil sa o prevezenie, usporiadanie a sprístupnenie Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne. Venoval sa regioniálnym dejinám a genealógii, spracoval genealógiu Meškovcov, v rkp. zostala jeho monografia Oravskej stolice a práca o kolonizácii Oravy.

Gebura, Jozef
regionálny historik, úradník
18.01.1874 Tvrdošín – 31.05.1953 Žilina
145. výročie narodenia

Po štúdiách na obchodnej akadémii v Prahe pôsobil v peňažníctve, do r. 1937 bol riaditeľom odbočky Slovenskej banky v Trstenej, potom pôsobil v Žiline. Venoval sa výskumu regionálnych dejín Oravy, pričom spolupracoval s Andrejom Kavuljakom. Vyhotovil odpisy starých listín, výpisy z prameňov k dejinám Oravy, napr. zbierka listín k dejinám oravských obcí, evanjelických fár na Orave, k dejinám Tvrdošína, Trstenej a i., ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Dolnom Kubíne.

Miloš Janoška
priekopník turistiky, prekladateľ, učiteľ
28.1.1884 Jasenová – 28.12.1963 Liptovský Mikuláš
135. výročie narodenia

Bol aktívnym činiteľom národného hnutia. Od r. 1903 prispieval do slov. novín, rozvíjal kultúrno-osvetovú a buditeľskú činnosť. Od r.1942 spolupracoval s ilegálnym protifašistickým hnutím. R.1944 a 1946-1948 predseda Okr. národného výboru v Liptovskom Mikuláši, autor učebníc, zaoberal sa regionálnou históriou. Pôsobil najmä v turistike a cestovnom ruchu, bol autorom turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách, článkov o turistike. Spoluzakladateľ Tatranského spolku turistického, r. 1921 spoluzakladateľ a do r. 1933 redaktor časopisu Krásy Slovenska.

Albert Škarvan
publicista, prekladateľ, lekár
31.1.1869 Tvrdošín – 29.3.1926 Liptovský Hrádok
150. výročie narodenia

Od r.1895 pôsobil ako lekár v nemocnici v Košiciach, r. 1896-1897 žil v blízkosti L. N. Tolstého v Jasnej Poľane, Moskve a Petrohrade. R.1897 v Anglicku, r.1898-1904 lekár pri Locarne, r.1904-1915 v Ženeve-Grand Lancy. Po návrate na Slovensko r.1910-1915 bol lekárom v Dolných Teranoch a v Bánovciach nad Bebravou, r. 1918 lekár v Liptovskom Mikuláši, r. 1919-1926 okr. lekár v Liptovskom Hrádku. V Anglicku vydal po rusky zápisky vojenského lekára Moj otkaz ot vojennoj služby (1898) v ktorých vyjadril osobné postoje k spoločenským problémom doby. Autor vlastného životopisu (Prúdy, 1926), v rkp. zanechal tzv. vnútornú biografiu Moja premena. V emigrácii prekladal z ruskej a inej literatúry, najvýznamnejší je jeho preklad Tolstého románu Vzkriesenie.

Vo februári si pripomíname…

Pavol Országh Hviezdoslav
básnik, dramatik, prekladateľ, advokát
2.2.1849 Vyšný Kubín – 8.11.1921 Dolný Kubín
170. výročie narodenia

R. 1875 zložil advokátsku skúšku v Budapešti. Po štúdiách pôsobil ako advokátsky koncipient v Dolnom Kubíne a Martine, r. 1873-1874 pracoval na okr. súde v Dolnom Kubíne, r. 1874-1875 u advokáta Š. Fajnora v Senici, r. 1875-1876 bol samostatným advokátom v Námestove, r. 1876-1879 podsudcom okr. súdu v Dolnom Kubíne, r. 1879-1899 advokát v Námestove, r. 1899-1902 advokát a začas aj vedúci filiálky Tatra banky v Dolnom Kubíne, kde od r. 1904 pôsobil ako spisovateľ. Knižne debutoval zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1868). Najplodnejšie obdobie jeho básnickej tvorby spadá do dvoch desaťročí advokátskeho pôsobenia v Námestove (1879-1899), v ktorých napísal vrcholné lyrické i epické diela: Letorosty 1-3, Žalmy a hymny, Sonety, Prechádzky jarom a Prechádzky letom. V tomto období napísal aj najvýznamnejšie epické diela, najmä lyricko-epickú skladbu Hájnikova žena, ďalej eposy Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, menšie básne Bútora a Čútora, Poludienok, Na obnôcke, Večera a iné, básne s biblickou tematikou Agar, Kain, Ráchel, Sen Šalamúnov. V Dolnom Kubíne sa sústredil hlavne na preklady klasických diel svetovej literatúry. V záverečnom štádiu literárnej aktivity napísal vynikajúcu drámu Herodes a Herodias a napokon v cykle Krvavé sonety zdvihol hlas proti ukrutnostiam prvej svetovej vojny. Roku 1918 člen Revolučného Národného zhromaždenia, r. 1919 čestný predseda MS.

Ján Trnkóci
kníhtlačiar, redaktor, verejný činiteľ
15.2.1889 Dolný Kubín – 21.3. 1934 Ružomberok
130. výročie narodenia

Po štúdiách pôsobil ako úradník v Slovenskej banke v Ružomberku, neskôr v Národnej banke v Brezne, r. 1914 prevzal po strýkovi Jozefovi tlačiareň v Dolnom Kubíne, r. 1914-1934 jej majiteľ a vedúci, po r. 1918 s názvom Slovenská kníhtlačiareň Jána Trnkócyho. Zriadil pri nej aj papiernictvo. R. 1918 založil, r. 1918-1922 tlačil a v spolupráci s O. Devečkom a L.N. Jégém redigoval osvetový týždenník Naša Orava. Po jeho zániku naň r. 1923-1925 nadviazal tlačením a vydávaním týždenníka Orava, r. 1929 krátko tlačil dvojtýždenník Orava. Zakladateľ a agilný člen dolnokubínskej Hviezdoslavovej besedy. R. 1920 založil v Dolnom Kubíne banku Orava. Starosta Okresného živnostenského spoločenstva a riaditeľ banky Orava, člen Ústredného výboru Slovenskej národnej strany.

František Skyčák
publicista, učiteľ, katolícky kňaz
17.2.1899 Klin – 5.1.1945 Spišské Podhradie-Spišská Kapitula
120. výročie narodenia

Teológiu študoval na univerzite v Budapešti a na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiách pôsobil ako kaplán v Zázrivej, od r. 1922 profesor filozofie, r. 1934 vicerektor, r. 1938 rektor bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule, r. 1940 pápežský komorník. Jeden z najplodnejších katolíckych publicistov svojej doby, písal filozofické úvahy, nábožensky motivované didaktické poviedky a črty, referáty o hudobnom dianí, najmä na Spiši, kritiky a recenzie domácich i zahraničných filozofických, psychologických, historických a náboženských prác. Vo svojich úvahách filozoficky zdôvodňoval potrebu vedúceho postavenia náboženstva a cirkvi v spoločnosti. Prekladal z nemčiny, prispieval do periodík, od r. 1925 redigoval náboženský mesačník Svätá rodina.

V marci si pripomíname…

Ján Halaša
regionálny historik, učiteľ
14.3.1909 Záskalie – 19.5.1987 Dolný Kubín
110. výročie narodenia

Od r. 1933 pôsobil ako učiteľ, neskôr riaditeľ Gymnázia P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Zaslúžil sa o vybudovanie gymnázia i študentského domova v Dolnom Kubíne, r. 1945-1960 jeho riaditeľom. Bol členom Oravského národného výboru, ktorý riadil ozbrojené povstanie na Orave. V marci 1945 zatknutý gestapom, väznený v Ružomberku a v Žiline, deportovaný v koncentračných táboroch. Oslobodený 7. mája 1945. Venoval sa kultúrnovýchovnej práci, publicistikej i literárnej tvorbe. Počas druhej svetovej vojny a r. 1947 správca Čaplovičovskej knižnice, spoluorganizátor recitačných súťaží Hviezdoslavov Kubín, napísal kroniku dolnokubínskeho gymnázia.

Žofia Thielová
spisovateľka, publicistka, učiteľka
22.6.1895 Horná Lehota – 26.3.1949 Horná Lehota
70. výročie úmrtia

Sprvu bola krajčírkou v Hornej Lehote, r. 1920-1923 výpomocná učiteľka na gazdinskej škole vo Veličnej, naposledy učiteľka v Ružomberku. V medzivojnovom období uverejňovala umelecky náročnú nábožensky motivovanú poéziu. Výber z nej spolu s protivojnovými básňami vydala v zbierke Kytica (1925), venovanú J. Vojtaššákovi. Náboženské motívy spracovala i v krátkych prózach, školských divadelných scénkach a meditáciách s moralistickým a didakticko-výchovným zacielením. Publicisticky prispievala do viacerých, najmä náboženských časopisov, prekladala z poľštiny.

Martin Hamuljak
národnokultúrny pracovník, redaktor, publicista, vydavateľ, úradník
19.4.1789 Oravská Jasenica – 31.3.1859 Námestovo
230. výročie narodenia
160. výročie úmrtia

Od roku 1807 pôsobil ako úradník Oravsko-lietavského panstva, potom tajomník oravského župana, r. 1812 bol úradníkom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni, r. 1812-1813 prísažným notárom súdnej tabuly Kráľovskej kúrie v Pešti, r. 1823-1848 účtovným úradníkom a napokon účtovným radcom Miestodržiteľskej rady v Budíne, r. 1848-1859 pôsobil ako člen vládnych komisií v Bratislave, Košiciach a v Budíne, kde žil od r. 1853 na dôchodku, od r. 1856 v Námestove. Vedúca osobnosť druhej bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a Pešti. Vrcholom jeho organizačných úsilí bolo založenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne r. 1834, ktorý vydal 4 ročníky literárneho almanachu Zora a súborné dielo Básne Jána Hollého. Venoval sa kultúrno-historickému a jazykovednému výskumu. Zhromaždil vzácnu knižnicu, ktorá sa dostala do zbierok MS (dnes je uložená v SNK).

V apríli si pripomíname…

Žaškovský, František
hudobný skladateľ, organista, učiteľ
25. 1. 1824 Dolný Kubín – 15. 5. 1882 Eger, Maďarsko
200. výročie narodenia

Študoval na gymnáziu vo Vacove, na Učiteľskom ústave v Košiciach, filozofiu a právo v Jágri. Základné hudobné vzdelanie získal od otca, r. 1851-52 si ho doplnil na Organovej škole v Prahe u K. Pitscha. Od r. 1850 hlavný organista katedrály, po r. 1852 profesor hudby na učiteľskom ústave v Jágri. Ako skladateľ sa venoval cirkevnej hudbe. Písal duchovné piesne, omše, ofertóriá, graduály a i. S bratom Františkom pripravil a vydal niekoľko zbierok duchovnej a svetskej tvorby. Zostavili a s pomocou A. Radlinského vydali latinsko-slovenskú zbierku Chorálna kniha cirkevných obradov (Manuale musico-lithurgicum, 1853), ktorá obsahuje úpravy latinských spevov pre štvorhlas alebo organ a slovenské spevy prevažne jednohlasné.

Ivan Ballo
hudobný kritik, publicista
7.4.1909 Dolný Kubín – 23.4.1977 Praha
110. výročie narodenia

Študoval hudobnú vedu. R. 1930-1938 pracoval ako hudobný kritik z povolania, r. 1938-1939 bol pracovníkom Smetanovej spoločnosti v Prahe, r. 1939-1943 za účasť v druhom odboji ho zatkli a väznili v Berlíne, po prepustení od r. 1943 žil v Prahe, kde bol od r. 1945-1946 pracovníkom Úradu Predsedníctva vlády, r. 1946-1951 hl. odborným radcom v kancelárii prezidenta republiky, od r. 1951 žil na dôchodku v Prahe. Patril k zakladateľom slov. hudobnej kritiky a publicistiky. Autor vyše 1000 kritík, referátov a glos o slov., českej a svetovej hudbe.

Anton Habovštiak
jazykovedec, spisovateľ, esejista,
22.9.1924 Krivá – 14.4.2004 Bratislava
95. výročie narodenia
15. výročie úmrtia

Po štúdiách r. 1950-1993 bol stálym pracovníkom Jazykovedného ústavu SAV v Bratislave. V oblasti jazykovedy najväčšiu pozornosť venoval dialektológii, najmä oravským nárečiam, ale aj lexikografii a štylistike. Autor monografií Oravské nárečia (1965), Oravské chotárne názvy (1970), Oravci o svojej minulosti (1983), Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov (1993)…Spoluautor Atlasu slovenského jazyka a Slovníka slovenských nárečí. Do regionálnych vlastivedných monografií prispieval kapitolami o nárečiach jednotlivých obcí. Ako literát oravské povesťové motívy autorsky spracoval v početných zbierkach povestí a rozprávok: Pastierik a zbojníci (1963), Zakliate ovečky pod Rozsutcom (1966), Proroctvo kráľa Mateja (1970), Oravské povesti (1978) a iné. Mládeži adresoval historické romány Plátennícka pieseň (1985), Plátennícka pieseň a jej finále (1999). Rodné oravské prostredie zachytil v esejistickej knihe Oravské chodníčky (1985), ako prozaik vydal zbierky noviel Volanie domova (1992) a Mať moja, mať moja (1999). Osudy ľudí perzekvovaných totalitným režimom vykreslil v súboroch poviedok Aj také sú Božie cesty, Srdcia, čo našli lásku a v knihách o bl. Sestre Zdenke Za mrakmi je moje milované Slnko (1996), Boli soľou i svetlom (2001) a Sestra Zdenka (2003).

Jozef Janek
publicista, učiteľ
20.4.1912 Veličná – 20.4.1999 Svätý Jur
20. výročie úmrtia

R.1928-1932 študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. R. 1932-1973 pôsobil na ľudových školách v Považskom Chlmci, Opatovej, Bzinách, na meštianskych školách v Žiline, Dunajskej Strede a vo Svätom Jure. Ako člen komisie pre tvorbu učebníc a učebných osnov spolupracoval s Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave. Venoval sa otázkam jazykovej a literárnej výchovy žiakov základných škôl. Autor metodických príručiek Skúsenosti z vyučovania slohu (1962), Rozvíjanie jazykovej kultúry žiakov (1970), Oprava slohových úloh (1975) a Oslavy v škole. Knižne vydal práce Pamätnica 305. výročia založenia piaristického gymnázia vo Svätom Jure (1992), Literárno-kultúrny cestopis Oravy (1991), ktorý vydal r. 2002 v rozšírenej edícii Ján Dudáš, a Pohon na učiteľov (1999). Ako plodný publicista uverejnil vyše 2000 článkov v periodickej tlači.

Andrej Ľudovít Radlinský
redaktor, vydavateľ, jazykovedec, náboženský spisovateľ, katolícky kňaz
8.7.1817 Dolný Kubín – 26.4.1879 Kúty
140. výročie úmrtia

Od r. 1841-1842 pôsobil ako r.k. kaplán v Budíne, Podsitnianskej a v Zlatých Moravciach, r. 1843-1849 v Banskej Štiavnici, r. 1849-1861 redaktor českej osnovy Zemského zákonníka v Budíne, od r. 1861 farár v Kútoch.
Jedna z najzaslúžilejších osobností národno-kultúrneho života na Slovensku v 19. st. ako cirkevný dejateľ, jazykovedec, redaktor a vydavateľ. Literárne a organizačne aktívny už na svojich prvých pracoviskách, spolupracovník bernolákovcov, ale najmä štúrovských dejateľov, od r. 1844 člen spolku Tatrín. Napísal príručku Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí (1850) v staroslovienčine, ale neskôr presadzoval štúrovskú spisovnú slovenčinu. Jeho vrcholným organizačným činom bolo založenie Spolku sv. Vojtecha (1869). Sústavne sa venoval náboženskej spisbe ako redaktor, vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií. Zostavil a vydal výber homiletickej spisby Poklady kazateľského rečníctva…, autor príručky Náboženské výlevy…, zostavovateľ spevníka Všeobecná sbierka cirkevných katolíckych pesničiek slovanských, modlitebných knižiek a pod. Vlastné kázne vydal v ruskom preklade Sobranije russkich propovedej (1852). Pre ľudové školy vydal Sasinkovu učebnicu Dejepis všeobecný a zvláštny…, na základe ktorej zostavil učebnicu Nečo zo všeobecného dejepisu (1876). Zaslúžil sa o rozvoj slov. časopisectva, od r. 1850 zakladateľ, vydavateľ a redaktor časopisu Cyrill a Method, prílohy Priateľ školy a literatúry, redaktor a vydavateľ Katolíckych novín, od r. 1864 vydával časopis Vojtech a iné.

V máji si pripomíname…

Štefan Balák
básnik, spisovateľ, prekladateľ, publicista
11.5.1944 Lokca –18.1.2014 Bratislava
75. výročie narodenia
5. výročie úmrtia

Po štúdiách pôsobil stále v Bratislave, kde pracoval najprv v Ústrednej knižnici SAV, r. 1970-73 v Hlavnej redakcii pre deti a mládež Slovenskej televízie, potom ako redaktor novín a časopisov. V prvých básnických zbierkach Ohnisko (1968) a Krúženie (1971) sa zrkadlia motívy rodného oravského kraja. Ďalšie jeho zbierky s časovým odstupom sú Milá na bielom koni (1982), Srdcom si svietim (1994), Krčmička v nebi (1996), Muškátové okná (2002), Vysoké napätie (2007) a iné.
Detskému čitateľovi adresoval zbierku veršov Prázdninový kufor (1992), rozprávky a poviedky Babička v Babylónii a vietor Fíneus (1997), Stonožka (2006) a leporelá Benyho prvé Vianoce, Obyvatelia mora, Maco Laco, Macík sedmispáčik a iné. Okrem toho vydal Krátky slovník nárečia slovenského lokčianskeho (1997), Krátky slovník nárečia slovenského veľkoripnianskeho (2004).

Peter Michal Bohúň
maliar, výtvarný pedagóg
29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Lipnik, Poľsko
140. výročie úmrtia

R. 1843-1847 s podporou spolku Tatrín študoval na výtvarnej akadémii v Prahe, kde sa súčasne vyučil za litografa. Po návrate na Slovensko r. 1848-1854 pôsobil v Lučivnej, r. 1854-1865 bol učiteľom na dievčenskej škole v Liptovskom Mikuláši-Vrbici, od r. 1865 učiteľ v Bielsku-Bialej. Maľovať začal už počas stredoškolských štúdií, na formovanie jeho osobnosti vplývali štúdiá a umelecké prostredie v Prahe. Tu vytvoril sériu 32 tabúľ do vydania Preslovho Rostlinára (1848). R. 1846-1847 nakreslil niekoľko krojových štúdií z Oravy a Liptova, ktoré vydal r. 1847 spolok Tatrín. Na cestách po južnom a strednom Slovensku r. 1848 namaľoval obrazy Slováci z Trenčína, Slováci zo stredného Považia, Slovák zo Stupavy, Slovenský sklár a iné. R. 1848-1850 vytvoril obrazy s námetmi z revolučných udalostí 1848-1849 (Oravskí zemani v domácom väzení, Ján Francisci-kapitán slovenských dobrovoľníkov, Podobizeň dobrovoľníka Janka Kučeru a iné). V období národného romantizmu vznikla séria portrétov slovenských národovcov. Po odchode do Poľska realizoval objednávky miestnych občanov, šľachty i duchovenstva. Neprerušil styky so Slovenskom, na Orave a Liptove vytvoril viac podobizní. Jeho diela sú uložené v galériách a múzeách na Slovensku, Poľsku, sakrálne diela sa nachádzajú v kostoloch v Ružomberku, Lučivnej, Liptovskom Michale, vo Veličnej a inde.

V júni si pripomíname…

Pavol Čaplovič
archeológ, historik, učiteľ
7.3.1917 Veličná – 5.6.1994 Oravský Podzámok
25. výročie úmrtia

Pôsobil ako učiteľ v Sokolčiach, Podhradí, Veličnej, r. 1946-1950 na meštianskej škole v Dolnom Kubíne. R. 1951-1953 pracovník Archeologického ústavu SAV v Bystričke pri Martine a v Nitre, r. 1953-1979 správca Oravského hradu a riaditeľ Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Zaslúžil sa o prehĺbenie regionálneho, najmä archeologického výskumu na Orave. Počas jeho pôsobenia sa uskutočnila na Oravskom hrade generálna rekonštrukcia celého objektu, reinštalovali sa v hradných priestoroch vlastivedné i prírodovedné zbierky a inštalovali sa nové expozície. Samostatne i s kolektívom vydal práce o Oravskom zámku (1967), o Podbieli (1970), etnografické publikácie Čaro kresaného dreva (1971), Ľud Oravy v minulosti (1980) a knihu Orava v praveku (1987).

Peter Škrabák
pedagóg, muzeológ, dirigent, recitátor, divadelný ochotník
8.6.1924 Dolný Kubín – 28.10.1996 Dolný Kubín
95. výročie narodenia

Ako učiteľ pôsobil v Podvlku, Chyžnom, od r. 1946 na národnej škole v Dolnom Kubíne, od r. 1954 inšpektor a neskôr vedúci odboru školstva a kultúry ONV v Dolnom Kubíne, r. 1970-1985 bol riaditeľom Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava, neskôr Oravského múzea v Dolnom Kubíne. Pričinil sa o zveľaďovanie oravského a slovenského múzejníctva, vybudoval expozíciu Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy na Slanej vode a viedol záchranné a odborné práce v muzeálnych expozíciách na Orave. Spoluzakladateľ a organizátor celoslov. súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín, recitátor, herec, režisér, zakladateľ a od r. 1955 dirigent Spevokolu oravských učiteľov. Publikoval početné články k výročiam oravských dejateľov, ako aj príspevky z regionálnej histórie, zostavil pamätnicu 25 ročníkov Hviezdoslavovho Kubína, spoluautor statí o kultúrnom živote v monografii Dolného Kubína.

Ignác Gessay
novinár, redaktor, publicista, krajanský pracovník
17.6.1874 Tvrdošín – 12.8.1928 Bratislava
145. výročie narodenia

Po štúdiách na učiteľských ústavoch pracoval ako učiteľ na viacerých miestach na Orave, r. 1899 odišiel do USA, kde bol najprv učiteľom, od r. 1900 sa venoval novinárskej práci. Od r. 1920 žil na Slovensku a venoval sa otázkam repatriácie amerických Slovákov, pre ktorých vydával časopis Americký Slovák, zakladateľ Slovenskej ligy na Slovensku. Popredný reprezentant a organizátor národného, kultúrneho a politického života slovenských krajanov v USA, od r. 1901 funkcionár Národného kultúrneho spolku, r. 1907 spoluzakladateľ Slovenskej ligy v Amerike a Združenia slovenských novinárov, po r. 1914 spoluorganizátor prvého čs. odboja, zúčastnil sa na príprave Clevelandskej dohody, r. 1918 signatár Pittsburskej dohody, r. 1919 člen čs. delegácie na Mierovej konferencii v Paríži. Autor kultúrno-politickej a osvetovej publicistiky, krátkych próz a veršov didaktického zamerania, v americkej slov. tlači publikoval okolo 5000 príspevkov, napísal Dejiny Spojených štátov amerických (1909-1911), Krátke dejiny Slovenskej ligy na Slovensku od založenia po 1. október 1926.

Peter Huba
regionálny historik, spisovateľ, vydavateľ
28.6.1949 Veličná
70. výročie narodenia

Po skončení štúdia na FF UK v Bratislave, odbor historické vedy pôsobil vo funkciách – riaditeľ Okresného archívu v Dolnom Kubíne, riaditeľ Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, vedúci propagačného oddelenia SEZ DK, riaditeľ Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v DK, štátny intendant Oravského kultúrneho centra v DK, súkromný podnikateľ a od r. 2008 je riaditeľom Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne. Už ako riaditeľ Oravského múzea sa začal venovať výskumu oravských miest a obcí. Doposiaľ zostavil približne 40 vlastivedných monografií. Pri potulkách po oravských obciach nachádzal aj materiál pre tvorbu historických rozprávok a povestí, ktoré neskôr vydal asi v ôsmich knihách rozprávok – Nadutec, Dve sestry, Horveles a kňažná, Putovanie s Duchom dávnych čias… a 4 knihách povestí – Povesti z dávnych čias, Strašidelné povesti z Oravy, Povesti z Oravy I a II. Je autorom a spoluautorom publikácií Premeny Oravy, Oravský hrad, Múzeum oravskej dediny, O diele L. N. Jégého, Dejiny požiarnej ochrany na Orave, Sto rokov Oravskej železnice, Orava v časoch minulých i prítomných, Z jednej kolísky Margita Figuli a iné. V rokoch 1980-1985, 1992-1993 bol zostavovateľom a zodpovedným redaktorom Zborníka Oravského múzea. Životopisný román o Jankovi Matúškovi vydal pod názvom Pokiaľ Tatra stojí… (2001), spoločenský román Svitanie (2003), historické romány Tŕnistá cesta na popravisko (2004) a V smútku a ponížení (2006). O zbojníkovi Matejovi Klinovskom vydal rovnomenný román v roku 2008. Do žánru historický román patrí román Kliatba (2012) o Jurajovi Thurzovi a v roku 2013 vydal biografický román Maximilián Račkay. V roku 2015 mu vyšiel životopisný román o Baltazárovi Demianovi – Liečiteľ tela i duše, rozprávky Kvet šťastia (i v poľštine), Kelti : veľká kniha o Keltoch v Žilinskom kraji. V roku 2016 Príbeh slovenskej hymny a jej autora : dielo Janka Matúšku a v roku 2017 historický román o Jurajovi Turzovi Z Božej vôle palatín a o dolnokubínskom architektovi Blažejovi Félixovi Bullovi Architekt svitajúcich časov. Peter Huba niektoré tituly vydával prostredníctvom vlastného vydavateľstva, založeného v r. 1990. Publikoval v odborných zborníkoch, časopisoch i novinách množstvo štúdií a článkov.

V júli si pripomíname…

Jozef Mikuš
politológ, publicista, diplomat, pedagóg
3.7.1909 Krivá – 19.5.2005 Krivá
110. výročie narodenia

Po štúdiách od r. 1935 pracoval na Ministerstve zahraničia ČSR v Prahe, r.1939-1940 bol legačným radcom Slov. vyslanectva v Ríme, r. 1940-1944 chargé d` affaires SR v Madride a potom šéf protokolu na Ministerstve zahraničia v Bratislave. R. 1948 odišiel do Paríža, kde bol predsedom Slov. sociálneho komitétu, od r. 1952 pôsobil v USA ako riaditeľ kancelárie Slovenskej ligy vo Washingtone, funkcionár SNR v zahraničí, tlmočník pre št. department, pedagóg na Saint Johns` University v New Yorku a prof. dejín a politických vied na Georgian Court College v Lakewoode. R. 1995 sa vrátil na Slovensko a usadil sa v rodnej Krivej. V emigrácii vydal spomienkovú prózu V krážoch dediny (1968). Ako politológ sa zaoberal problematikou Slovenska v európskych súvislostiach, autor početných štúdií a knižných prác vydaných v slov., angl., franc. a španielskom jazyku: La Slovaquie individualité politique de l` Europe centrale (1951), La Slovaquie dans le Drame de l` Europe (1955), Pride in Slovak Origin (1972), Différences entre Tschéque et Slovaques (1973), Slovakia and Slovaks (1977), Slovakia (1979), Slovakia. A Political and Constitutional History (1995) a iné.

Vlado Medzihradský
publicista, fotograf oravskej krajiny, organizátor turizmu
9.7.1934 Liptovská Ondrašová
85. výročie narodenia

V rokoch 1953-1956 študoval na KU v Prahe a na Vojenskej akadémii v Brne, v r. 1956-1962 pracoval ako dôstojník na MNO v Prahe. V r. 1962 prešiel pracovať do Okresného domu osvety v D. Kubíne, od r. 1964 redaktor a vedúci redaktor regionálnych novín Nová Orava. V r. 1971 vedúci Slovakotouru pri MsNV DK, v rokoch 1974-1994 riaditeľ Okresnej správy cestovného ruchu v DK. V r. 1991 sa stal majiteľom cestovnej kancelárie ORATOUR a vydavateľstva ORAPRESS a VIA ORAVIA D. Kubín. Zameriaval sa hlavne na fotografovanie krajiny. Založil fotografickú súťaž „Súčasná Orava“, spolupracoval pri založení súťaže filmárov „Oravská sedmička“. Zostavil a vydával nástenné kalendáre, súbory turistických sprievodcov Oravy, prospekty cestovného ruchu, leporelá… Spolupracoval s redakciami, napr. Krásy Slovenska, Panoráma Slovenska, Slovakia, Slovensko a vydavateľstvami Šport, Pravda, Pressfoto… Zúčastnil sa na mnohých fotografických výstavách a získal viacero ocenení. Obrazové publikácie, ktoré vydal-Oravská priehrada (1968), Orava (1974, 1979), Orava naša (1985, 1988), Dolný Kubín (1993). Návrat k prevažne umeleckému zobrazovaniu skutočnosti je badateľný v publikáciách Dolný Kubín, pozdrav z nášho mesta (2006), a Rok na Orave slovom i obrazom (2008), ktorú mal už dávnejšie pripravenú s Antonom Habovštiakom. Medzihradský má veľmi blízko k regionalistike a dokumentovaniu života regiónu, čo sa odráža napr. v almanachoch Dolný Kubín 370 (2002) a Dolný Kubín na ceste storočiami (2007).

Helena Hegerová-Nováková
múzejníčka, publicistka, učiteľka
16.7.1899 Dolný Kubín – 27.1.1983 Dolný Kubín
120. výročie narodenia

R. 1919-1950 pôsobila ako učiteľka, 1950-1957 ako kustódka Čaplovičovej knižnice, 1957-1970 riaditeľka Múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Prispela k propagácii diela P. O. Hviezdoslava doma i v zahraničí. Autorka sprievodcu Literárne múzeum Pavla Országha-Hviezdoslava v Dolnom Kubíne (1960), bibliofílie Po stopách Hájnikovej ženy (1967), editorka hviezdoslavovských bibliofílií. Publikovala v zborníkoch Hviezdoslav v kritike a spomienkach (1954), Jégé v kritike a spomienkach (1959), v novinách a časopisoch. Od r. 1954 spoluorganizátorka súťaže v umeleckom prednese Hviezdoslavov Kubín, r. 1966 sa zaslúžila o založenie Pamätnej izby Hájnikovej ženy na Podvrší v Oravskej Polhore.

V auguste si pripomíname…

Juraj Schürger
zberateľ výtvarných diel, majiteľ galérie, umelecký rámar
1924 Rožňava – 5.8.2009 Tvrdošín
10. výročie úmrtia

Pôvodným povolaním strojár, v Rožňave študoval štyri ročníky gymnázia, v Košiciach priemyslovku, kde vyučovacím jazykom bola maďarčina. Jeho najobľúbenejším maliarom sa stal Milan Paštéka. Bol blízkym spolupracovníkom a rodinným priateľom národnej umelkyne Márie Medveckej a jej manžela Ctibora Belana. Poprosili ho, aby rámoval obrazy pre Máriu Medveckú. Spolu s manželkou dodali pre ňu asi 8000 rámov a k tomu maliarske plátna. Najskôr robil štandardné rámy s plátenou paspartou, ale neskôr sa učil u českého umeleckého rámara Viktora Brůžka. Súkromnú galériu vo vlastnom dome v Tvrdošíne založil v roku 1990. Tretina z približne 100 obrazov, ktoré návštevníci v galérii vidia (expozícia sa pravidelne obmieňa), pochádza zo súkromnej zbierky Schürgerovcov, ktorá obsahuje obrazy významných slovenských maliarov 20. st. Usporadúval výstavy po celom Slovensku, ale mal aj ambície vystavovať v zahraničí.

Milo Urban
prozaik, prekladateľ, redaktor
24.8.1904 Rabčice – 3.10.1982 Bratislava
115. výročie narodenia

Študoval na vyššom gymnáziu v Ružomberku, r. 1922-1924 na Št. vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, obe pre nedostatok financií nedokončil. R. 1921 pracoval ako pomocný redaktor v redakcii Slováka v Ružomberku, r. 1922 a r. 1924-1925 bol úradníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, r. 1925-1926 redaktorom denníka Slovenský národ, r. 1928-1940 reportérom a redaktorom kultúrnej rubriky denníka Slovák, r. 1940-1944 šéfredaktor denníka Gardista v Bratislave, r. 1944-1945 v Žiline. R. 1945 emigroval do Rakúska, zaistený americkou spravodajskou službou, r. 1947 ho eskortovali do ČSR a bol odsúdený na verejné pokarhanie. Od r. 1948 žil v Chorvátskom Grobe, od r. 1974 v Bratislave. Knižne debutoval novelou Jašek Kutliak spod Bučinky (1922), novely z rokov 1923-1924 vyšli pod názvom Výkriky bez ozveny (1928), ďalšie pod názvom Novely (1943). Novela Za vyšným mlynom (1926) bola podkladom na libreto k Suchoňovej opere Krútňava. Novelistickú tvorbu z r. 1927-1930 zaradil do knihy Z tichého frontu (1932). Jeho prvý mimoriadne úspešný román Živý bič (1927) je kľúčovým dielom slov. medzivojnovej prózy. Voľne naň nadväzuje román Hmly na úsvite (1930). Túto trilógiu završuje román V osídlach (1940). Voľným pokračovaním trilógie po dlhšej vynútenej odmlke sú romány Zhasnuté svetlá (1957) a Kto seje vietor (1964), v ktorých zachytil vznik Slovenskej republiky. Na ne nadväzuje román Železom po železe (1996). Osobitnou kapitolou sú štyri knihy memoárov, za jeho života vyšla len prvá kniha s názvom Zelená krv s podtitulom Spomienky hájnikovho syna (1970). Na ňu nadväzujú knihy spomienok Kade-tade po Halinde (1992), Na brehu krvavej rieky (1994) a Sloboda nie je špás (1995). Zachytávajú tie isté časy ako romány a predstavujú zaujímavé svedectvo o dobe. Ako redaktor napísal desiatky reportáží, súdničiek, úvah a politicko-kultúrnych článkov, tlačou vyšla jeho prednáška Česká literatúra a Slováci (1934). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti z poľštiny, češtiny a ruštiny.

V septembri si pripomíname…

Ľudovít Medzihradský
botanik, publicista, učiteľ
28.5.1807 Leštiny – 8.9.1879 Leštiny
140. výročie úmrtia

Študoval teológiu a právo v Prešove, po otcovej smrti prerušil štúdiá a nastúpil na jeho miesto. R. 1831-1865 učiteľ v Leštinách. Spracoval dejiny evanjelickej cirkvi v Leštinách, písal divadelné hry, ktoré zostali v rkp., vydal maďarskú gramatiku pre slov. žiakov, v Levoči dva ročníky hospodárskeho kalendára. Od r. 1828 botanizoval na Orave, pokračoval v písaní rodinnej kroniky. Člen vychovávateľskej spoločnosti so sídlom v Dolnom Kubíne.

Viliam Rowland
lesnícky odborník, publicista
10.9.1814 Jiríkov pri Rumburku, Česko – 28.11.1888 Waldenburg, Nemecko
205. výročie narodenia

Pôsobil ako taxátor na panstvách Děčín, Nové Hrady, Rožmberk, r. 1850-1852 lesný zriadovateľ v Györi, r. 1852-1855 komorský úradník v Kremnici, r. 1855-1856 projektant v Banskej Bystrici, r. 1857-1863 správca mestských lesov v Bratislave, r. 1864-1883 správca lesov Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, od r. 1883 na dôchodku. Bol predstaviteľom pokroku v lesnom hospodárstve a ochrany pôdy na Slovensku. Ochranca prírody a šíriteľ osvety na Orave, počas pôsobenia v Oravskom komposesoráte dal obnoviť lesy na ploche 9450 ha. Na splavovanie dreva dal budovať vodné priehrady v oblasti Oravskej Polhory a Zákamenného, budoval lesné cesty a píly, zaslúžil sa o povznesenie rybárstva a ovocinárstva, pričinil sa o založenie Oravského hospodárskeho spolku, r. 1868 o založenie Múzea Oravského panstva na Oravskom zámku, kde vybudoval zámockú knižnicu a prírodovedeckú zbierku, s ktorou sa zúčastnil na výstavách v Pešti, Viedni a inde. Spracoval a vydal Štatisticko-topografický opis oravského komposesorátneho panstva (1879) a i. práce, odborné príspevky uverejňoval v slov., maďarských a nemeckých periodikách. Bol spoluzakladateľom Uhorského lesníckeho spolku so sídlom v Bratislave.

V októbri si pripomíname…

Margita Figuli
prozaička, prekladateľka
2.10.1909 Vyšný Kubín – 27.3.1995 Bratislava
110. výročie narodenia

R. 1928-1941 pôsobila ako úradníčka Tatrabanky v Bratislave, od r. 1941 sa profesionálne venovala literárnej tvorbe. Významná reprezentantka modernej slov. prózy, najmä jej lyrizujúcich tendencií. Knižne debutovala zbierkou noviel Pokušenie (1937), najvýraznejší úspech dosiahla románom Tri gaštanové kone (1940). Protest proti druhej svetovej vojne vyslovila v novele Olovený vták (1940). Historický román Babylon (1946) plasticky zobrazuje posledné obdobie existencie Novobabylonskej ríše, v povojnovej atmosfére sa pokúsila o povstalecký román Vlci v dolinách, vydala novelu Zuzana (1949), román zo súčasnosti Stretnutie. V ďalšej tvorbe sa prezentovala spomienkovým románom pre mládež Mladosť (1956), románom s témou detstva Ariadnina niť (1964). Jej posledným románom je Víchor v nás (1974). Venovala sa aj publicistike a prekladom z češtiny.

Krušinský, Ivan
kultúrnoosvetový pracovník, divadelník, verejný činiteľ
17.2.1943 Námestovo – 9.10.2004 Námestovo
15. výročie úmrtia

Od r. 1960 pôsobil ako učiteľ na základných školách v Sihelnom a Lokci. V období politických previerok ho prepustili zo školských služieb, r. 1972-1982 pracoval ako taxikár v ČSAD Dolný Kubín, r. 1982-1990 bol vedúcim prevádzky pri Miestnom národnom výbore v Kline, od r. 1990 primátor mesta Námestovo. Od polovice 60. rokov 20. st. nadviazal kontakty so Slovákmi v poľskej časti Oravy, s ktorými si vymieňali divadelné predstavenia. V Námestove založil detský divadelný súbor, neskôr divadelné súbory pri tamojšom gymnáziu i pri Strednom odbornom učilišti v Slanickej Osade, ako aj v Námestove. Režíroval vyše 50 divadelných hier, ako herec vystupoval v menších úlohách. Divadelnú a kultúrnu aktivitu podporoval aj ako primátor (Námestovské divadelné dni, Oravské hudobné slávnosti, Regionálna prehliadka detského folklóru a iné.).

Mária Medvecká
maliarka, národná umelkyňa, učiteľka
11.10.1914 Medvedzie – 23.4.1987 Bratislava
105. výročie narodenia

Pôsobila ako učiteľka na viacerých školách na hornej Orave, od r. 1948 ako slobodná výtvarníčka v Bratislave, neskôr striedavo i na Orave, kde sa napokon usadila v Medvedzom. Predstaviteľka realistickej orientácie v slov. výtvarnom umení 20. stor. Uprednostňovala techniku olejomaľby, ktorou znázorňovala osobné zážitky z detstva a učiteľského pôsobenia, motívy Oravy, socialistickú industrializáciu a kolektivizáciu poľnohospodárstva: Továreň na predmestí (1943), Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave (1951), Stavba Oravskej priehrady (1951)… V jej tvorbe však dominovali figurálne diela Baletka (1947), Chlapec s trasírkou (1954), Víťaz turnaja (1954), Deti mieru (1952), Partizánska matka (1959), Hutník (1960)… R. 1954 vytvorila diela s povstaleckou tematikou Najmladší zo zemľanky, V predvečer povstania. V ďalších portrétnych, žánrových a krajinárskych dielach zachytila premeny rodnej Oravy a výrazné typy ľudí, neskôr sa viac sústreďovala na maľbu krajín oživovaných ľudskými a zvieracími postavami. Venovala sa aj kresbe a ilustračnej tvorbe. Za svoju tvorbu dostala viac ocenení a vyznamenaní: r. 1974 národná umelkyňa, r. 1979 vyznamenaná Radom práce.

V novembri si pripomíname…

Blažej Bulla
architekt, folklorista, dramatik, hudobný skladateľ
9.5.1852 Ústie nad Oravou – 1.11.1919 Martin
100. výročie úmrtia

Po štúdiách si otvoril r. 1878 staviteľskú kanceláriu v Ružomberku, od r. 1883 v Martine. R. 1888-1889 postavil v Martine známu budovu Národný dom s divadelnou sieňou, kasínom a reštauráciou. Projektoval školy, kostoly, nemocnice a iné stavby na Slovensku. V martinskom prostredí sa zapájal do práce Slov. spevokolu, r. 1886-1894 jeho dirigent, venoval sa ochotníckemu divadlu a hudbe. Skomponoval okolo 300 zborových skladieb a harmonizácií ľudových piesní, ktoré vyšli v Slovenských štvorspevoch (1895) i v Sbierke slovenských štvorspevoch (1901). Písal a upravoval divadelné hry, uvádzané Slov. spevokolom (Princ Popelvár, Zakliata hora, Zlatovláska a i.

Vávra, Ján
učiteľ, botanik
10. 11. 1864 Turá Lúka – 17. 4. 1960 Jasenová
155. výročie narodenia

Pôsobil ako učiteľ v Magyargencsi, Veľkých Bieliciach, Kochanovciach a Jasenovej. Viedol Gazdovsko-potravný a úverový spolok, Čitateľský spolok, po nedeliach viedol naukobehy pre pokročilých. Bol výborným znalcom Choča a jeho kveteny. Prispel k tvorbe slovenskej botanickej terminológie. Osobitne sa vynímajú jeho práce Etymologický slovník a Botanický slovník, ale písal i populárno-náučné články, v ktorých sa zaoberal včelársvom, liečivými rastlinami, pedagogickými a cirkevnými otázkami. Napísal cennú štúdiu Z minulosti obce Jasenovej.

Viktor Bušša
odborný spisovateľ, regionálny historik, právnik
18.11.1919 Tvrdošín – 13.11.1986 Bratislava
100. výročie narodenia

Od r.1946 pracoval ako referent na Povereníctve sociálnej starostlivosti, r. 1955-1968 v Slov. plánovacej komisii, r. 1969-1979 na Ministerstve práce a sociálnych vecí v Bratislave. Odborník v oblasti pracovného práva, plánovania práce a miezd, autor odborných príručiek a príspevkov o mzdovej politike, o problematike práce a miezd a i. Literárne činný, písal básne, venoval sa regionálnemu výskumu, autor monografie o Tvrdošíne (1967).

Mikuláš Zmeškal
hudobný skladateľ, úradník
20.11.1759 Leštiny – 23.6.1833 Viedeň
260. výročie narodenia

R. 1782 zložil advokátsku skúšku v Pešti. Hudobne vzdelaný, základy hry na klavíri a na violončele získal pravdepodobne v rodisku, potom študoval 6 rokov hru na violončele u A. Krafta vo Viedni. Pôsobil ako úradník Hontianskej stolice, potom 3 roky advokátsky kandidát u advokáta Benického v kráľovskej tabuli v Pešti, r. 1784-1824 úradník, nakoniec jeden z riaditeľov a radca dvorskej kancelárie, na dôchodku žil vo Viedni. Vynikajúci violončelista, venoval sa aj skladbe komornej hudby. R. 1776-1792 zložil 16 sláčikových kvartet. Vo Viedni získal významné postavenie v hudobnom živote mesta, jeden z najbližších priateľov L. van Beethovena, ktorý mu venoval Quartetto serioso f moll, op. 95 (1810), J. Haydn mu venoval 6 zo svojich tzv. Slnečných kvartet, op. 20. Z jeho korešpondencie s Beethovenom sa zachovalo okolo 150 listov a odkazových lístkov.

V decembri si pripomíname…

Mikuláš Szontágh
lekár, botanik, organizátor turistiky, publicista
11.8.1843 Dolný Kubín – 2.12.1899 Nový Smokovec
120. výročie úmrtia

R. 1869-1873 bol redaktorom časopisu Természet-tudományi Közlöny v Budapešti, r. 1872-1876 podnikol študijné cesty do európskych klimatoterapeutických centier v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku a v Turecku. R. 1873-1876 viedol vodoliečebný ústav v Starom Smokovci, r. 1876 založil a viedol prvý liečebný klimatoterapeutický ústav tuberkulózy v Novom Smokovci. Venoval sa balneológii, botanike, medicíne, klimatológii, meteorológii, výskumu a popularizácii Vysokých Tatier. Priekopník praktickej klimatoterapie vo Vysokých Tatrách, r. 1882 ako prvý v Uhorsku zaviedol zimnú liečbu. Zaslúžil sa o poznanie flóry Oravy, Podunajskej nížiny, Malých Karpát, Slov. rudohoria, Malej Fatry, Vysokých Tatier, Podtatranskej kotliny a i. Jeden z prvých lyžiarov a horolezcov v Uhorsku, organizátor turistiky, horskej vodcovskej a záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Spoluzakladateľ meteorologickej stanice v Novom Smokovci, ktorú r. 1875-1891 viedol. Zakladateľ a redaktor prvého tatranského časopisu Tátra-Vidék. Autor prác o liečení pľúcnych chorôb a Basedowovej choroby vo Vysokých Tatrách, štúdií z oblasti botaniky, klimatológie, balneológie, meteorológie a medicíny, ako aj turistických sprievodcov po Vysokých Tatrách.

Ferko Urbánek
spisovateľ, dramatik, úradník
31.7.1858 Vsetín, Česko – 10.12.1934 Bratislava
85. výročie úmrtia

Po štúdiách pôsobil ako úradník, r. 1883-1886 v kancelárii advokáta I. Radlinského v Dolnom Kubíne, kde sa stýkal s P.O. Hviezdoslavom, M. Kukučínom, F. Bullom a i. Od r. 1904 bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, od r. 1923 pracovníkom Slov. ligy v Bratislave. Významný autor populárnych dramatických diel, napísal vyše 50 hier a tlačou vydal 35 hier, ktoré sa často hrávali na ochotníckych i profesionálnych scénach. Jeho rozsiahle dramatické dielo vyšlo v 43. zv. pod názvom Spisy Ferka Urbánka (1923-1943). Na Orave sa zúčastňoval na organizovaní kultúrneho života, nacvičoval a hrával divadlá.

Adolf Medzihradský
osvetový pracovník, pedagóg
2.4.1835 Leštiny – 13.12.1919 Medzihradné
100. výročie úmrtia

Pôsobil ako učiteľ v Leštinách a vo Vyšnom Kubíne, r. 1866-1900 v Dolnom Kubíne, od r. 1900 žil na dôchodku v Medzihradnom. Popredný pedagóg, zostavovateľ rkp. učebníc zemepisu, dejepisu, prírodopisu a i. Ovplyvnil tvorbu Hviezdoslava, zaslúžil sa o jeho slov. národné prebudenie. Zakladajúci člen MS, spevokolu, vzájomnej pomocnice a organizátor ochotníctva v Dolnom Kubíne. Venoval sa maliarstvu, r. 1873 uňho tvoril Peter Bohúň. Študoval genealógiu oravských a liptovských zemianskych rodín.

Vypracovala Ľubica Luptáková

Citovaný prameň:
Maťovčík, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy. Námestovo : Štúdio F, 2010. ISBN 978-80-89070-45-9.